Q&A

Áno. A veľký. Právnik je označenie osoby, ktorá absolvovala právnickú fakultu. Ide o všeobecné označenie absolventa právnickej fakulty, obdobne, ako je „lekár“ označenie absolventa lekárskej fakulty.  Advokát je taký právnik, ktorý je zapísaný v zozname advokátov a je oprávnený samostatne poskytovať právne služby za odmenu. Na Slovensku je to Slovenská advokátska komora. Advokát je teda osoba, ktorá splnila podmienky na zápis do zoznamu advokátov, a to najmä, že absolvoval vzdelanie druhého stupňa právnickej fakulty, absolvoval najmenej trojročnú prax, ktorej obsah preukázal vo výkaze praxe, zložil advokátsku skúšku, uzavrel poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie, je bezúhonný a spoľahlivý, a zložil sľub.

Žiadny. Každý advokát sa môže dať zapísať do zoznamu ex-offo advokátov. V určitých zákonných prípadoch, obvinený musí mať obhajcu. Ak si obhajcu do určitého času obvinený nezvolí, ustanoví mu obhajcu súd zo zoznamu ex-offo obhajcov. Uvedené ale neznamená aicky, že za obhajcu nemusí obvinený zaplatiť.

Áno. V trestnom konaní je bežné, že obhajcu obvinenému zvolí napríklad rodinný príslušník. Je to najčastejšie vtedy, ak je obvinený zadržaný a nemá možnosť sa s advokátom stretnúť. Obhajcu môže obvinenému zvoliť aj zákonný zástupca, príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba.

Áno. Každý si môže zvoliť jedného, alebo viacerých advokátov súčasne.

Áno. Každý si môže zvoliť, ktoréhokoľvek advokáta zo zoznamu advokátov z celého územia Slovenskej republiky.

Nie. Titul LL.M. je len akademický titul, nie je to skratka akéhosi medzinárodného advokáta. V zahraničí môže v plnom rozsahu zastupovať klientov len advokát, zapísaný do tej ktorej advokátskej komory v zahraničí. V rámci Európskej únie a EHS ju v obmedzenom rozsahu môžu vykonávať aj euroadvokáti, ktorí sú zapísaní do inej advokátskej komory, než v ktorej sú registrovaní.

Veľká väčšina advokátov sa v rámci svojej praxe zameriava na určitú oblasť práva, v ktorej potom takpovediac dominujú, avšak, ani toto neplatí absolútne. Uvedené ale neznamená, že by advokát so zameraním na obchodné právo nezvládol riešiť aj záležitosti z iného právneho odvetvia. Ak sa niekto venuje napr. trestnému právu rozhodne by mal vedieť zvládnuť zastúpenie v rozvodovom konaní, ako aj spísať zmluvu, či založiť obchodnú spoločnosť, pretože ide o všeobecnú agendu. Je však na každom konkrétnom advokátovi, aby vyhodnotil, či požiadavku klienta na zastúpenie vie bezpečne akceptovať, alebo klienta radšej odkáže inému advokátovi, ktorí je v riešení viac zbehlejší. Neexistuje žiadne delenie advokátov na odvetvia, a preto nič také ako „rozvodový advokát“, „trestný advokát“ neexistuje, skôr to evokuje len dominantnú oblasť jeho špecializácie.

Každý advokát je povinný byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi pri výkone advokácie. Uvedené znamená, že škoda klienta je v prípade pochybenia advokáta nahradená poisťovňou, kde je advokát poistený.

Áno. Advokát nie je povinný prevziať právne zastúpenie a je oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak nebol súdom ustanovený. Je preto na každom advokátovi, či právne zastúpenie klienta prevezme, alebo nie. Sú však prípady, kedy advokát zo zákona nesmie, t.j. je povinný odmietnuť prevzatie právneho zastúpenia. Tie dôvody sú uvedené v ust. § 21 Zákona o advokácii (Zákon č 586/2003 Z.z.).

Pokiaľ je predmetom právneho zastúpenia konanie, napr. súdne konanie, správne konanie, tak zastúpenie trvá od okamihu prevzatia právneho zastúpenia dokým nedôjde k právoplatnému ukončeniu konania. To znamená, že zastúpenie trvá aj počas konania na druhom stupni (teda na odvolacej inštancii). Uvedené samozrejme platí len vtedy, ak skôr nedôjde k ukončeniu právneho zastúpenia medzi klientom a advokátom napr. výpoveďou, alebo dohodou. Advokát je však povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

Odmena advokáta je vecou individuálnej dohody s klientom, musí však byť primeraná. Odmenu advokáta reguluje vyhláška NR SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá upravuje len odmenu tarifnú, ako odmenu, podľa ktorej advokát postupuje, ak sa s klientom nedohodol inak (a nejde o spotrebiteľa), alebo ak je na zastupovanie klienta ustanovený. Advokát si môže s klientom dohodnúť:

- hodinovú odmenu na základe súčinu hodinovej sadzby advokáta a počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie právnej veci,

- paušálnu odmenu, ako fixnú odmenu za vybavenie celej veci bez ohľadu na počet hodín strávených na vybavení veci, alebo za určité časové obdobie poskytovania právnych služieb,

- podielovú odmenu vo výške percentuálneho podielu z hodnoty veci,

- tarifnú odmenu za počet právnych úkonov, ktoré vo veci vykonal.

Advokát nie je papiernictvo. Klient neplatí za papier, ale za obsah a za to, že je obsahom vyjadreným v napr. v zmluve plne chránený, alebo pripravené riešenie mu ochráni napríklad majetok. Hodnota veci je vždy kľúčová pri dohode odmeny advokáta s klientom. Podobne aj notári, alebo exekútori si svoju odmenu vypočítavajú z hodnoty dedičstva, alebo vymáhanej pohľadávky. Netreba zabúdať, že advokát je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácii.

Pokiaľ Vaše majetkové pomery neumožňujú zvoliť si advokáta, v trestnom konaní môžete požiadať o ustanovenie obhajcu. To ale neznamená, že za služby obhajcu máte zadarmo. Súd si preverí Vaše majetkové pomery, ktoré budete musieť podrobne vydokladovať, a len pokiaľ skutočne Vaša finančná situácia neumožňuje nahradiť to, čo štát zaplatil za Vás obhajcovi, budete mať povinnosť nahradiť trovy odpustené, a to úplne alebo len čiastočne. V civilných veciach sa môžete obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje bezplatné právne služby, ak spĺňate podmienky (ste v materiálnej núdzi, nejde o zjavnú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy určenú zákonom).

Áno. Advokáti majú prísnu povinnosť mlčanlivosti určenú zákonom, ako aj advokátskymi predpismi. Mlčanlivosť advokáta je všeobecne uznávanou a rešpektovanou hodnotou advokátskeho povolania, obdobná, akou sú viazaní lekári, alebo psychoterapeuti. Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa netýka prípadu, na ktorý sa vzťahuje zákonná povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Ide o hypotetické prípady, kedy by sa klient zveril advokátovi, že pripravuje alebo pácha zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie.

Internet nepozná Vašu konkrétnu situáciu. Každý prípad je svojim spôsobom jedinečný a nie je možné ho podradiť pod akési vyplnené univerzálne tlačivo. Ak nemáte právne vzdelanie, uzatvárať akési zmluvy, ktorých obsah bol stiahnutý z internetu je mimoriadne nebezpečné a vystavujete sa skutočne vysokému riziku nenapraviteľných škôd, alebo veľmi drahých právnych služieb s cieľom napraviť škody. To neplatí len pre prípravu zmlúv, ale aj uzatváranie formulárových zmlúv (poistné zmluvy, autopožičovne, a pod.) bez skutočného pochopenia obsahu. Bez ohľadu na dôveryhodnosť zdroja, odkiaľ čerpáte vzor zmluvy, vždy radšej požiadajte advokáta o radu, alebo o prípravu zmluvy napísanú pre Vaše potreby. Treba si uvedomiť, že zmluva je ako zákon, je to Váš prejav vôle, a je záväzný.

Podľa Trestného poriadku, obhajcu nie je povinné mať, okrem určitých výnimiek. Je však dôležité ho mať. Obhajca je odosobnený, pozná právo, vie na čo sa má sústrediť pre Vaše dobro vo veci. Pokiaľ na obhajcu nemáte prostriedky požiadajte, aby Vám bol ustanovený.

Každý má právo na obhajobu. Úlohou obhajcu nie je súdiť, a hodnotiť Klienta, či je vinný, alebo nie. Jeho povinnosťou je poskytnúť mu obhajobu. Navyše, platí prezumpcia neviny, čiže na obvineného sa hľadí, ako na nevinného, dokým súd právoplatne nerozhodne o jeho vine. Mimoriadne častokrát je obhajca vnímaný negatívne, ako „ten, čo sa snaží pomôcť tomu zlému“, avšak to je len absolútne nepochopenie princípu trestného konania. Ak chceme spravodlivosť, musíme zaistiť spravodlivé konanie. Kľúčový aspekt spravodlivého konania je možnosť obhajovať sa obhajcom. Štát prostredníctvom obhajcov si plní svoje medzinárodné záväzky, ktorými je viazaný.