Prísne vzaté, stručná odpoveď na v nadpise položenú otázku by bola, že nie. Presnejšia odpoveď, s ohľadom na sledovaný zámer a to dosiahnuť zastavenie trestného stíhania by bola, že niekedy áno, ale len za určitých podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne.
V prvom rade si treba uvedomiť, že trestné konanie nie je súkromnou záležitosťou poškodeného alebo oznamovateľa skutku a páchateľa skutku. To znamená, že o tom, či sa skutok stal, alebo nie, a kto ho spáchal (až na určitú situáciu, uvedenú nižšie) rozhodujú orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor), nie oznamovateľ trestného činu, alebo poškodený. Trestné konanie je totiž ovládané zásadou legality, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní sú úradne povinné (ex offo) stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvedia (či už z vlastnej činnosti, alebo práve z oznámenia iných osôb). Hoci táto zásada túto povinnosť ukladá doslova len prokurátorovi, v praxi sa pretavuje aj na policajta. Možno zhrnúť, že policajt ani prokurátor nemajú možnosť sa sami rozhodovať, či nejaký trestný čin budú, alebo nebudú trestne stíhať. Ak to platí o prokurátorovi, o to viac to platí aj o oznamovateľovi, resp. poškodenom, ktorý nemá možnosť „rozmyslieť si“ podané trestné oznámenie a v podstate ani nárokovať si, aby určitá osoba bola trestne stíhaná.
Oznamovateľ skutku po podaní oznámenia má síce viacero práv v rámci trestného konanie, ale nemá právo trestné oznámenie vziať späť, stiahnuť, alebo akokoľvek odvolať. Práve toto si v praxi málokto uvedomuje. Trestné oznámenie nie je nástroj, ktorým za pomoci prokurátora začne právny (trestný) spor „oznamovateľ versus podozrivý“, trestné konanie je vždy vzťah medzi štátom a jeho verejným záujmom, ktorý zastupuje prokurátor a obvineným.
Trestný poriadok však pozná inštitút súhlasu poškodeného. Ide o určité situácie, kedy na trestné stíhanie je potrebný výslovný súhlas poškodeného, ktorý ak ho neudelí, alebo najprv udelí, ale dodatočne odvolá, trestné stíhanie nemôže začať, alebo sa musí ihneď zastaviť.
Podmienky súhlasu poškodeného
Ustanovenie § 211 Trestného poriadku presne určuje kedy a za akých podmienok je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného. Tieto podmienky sú nasledovné:
- Konkrétne vymenované trestné činy – súhlas sa vyžaduje len v prípadoch, kedy sa má stíhať skutok kvalifikovaný ako niektorý z vymenovaných 26 trestných činov. Príkladom uvádzam: ublíženie na zdravý, ohrozovanie pohlavnou chorobou, krádeže, porušovanie domovej slobody, ohovárania, krivého obvinenia, podvod, úžera, zatajenie veci, nebezpečného prenasledovania, poškodzovanie veriteľa a pod. Stíhanie tých trestných činov, ktoré v tomto ustanovení uvedené nie sú nie je možné podmieniť súhlasom poškodeného, a budú sa vyšetrovať bez ohľadu na to, či si to poškodený rozmyslel.
- Poškodenou osobou je osoba, ktorá je vo vzťahu k podozrivému/obvinenému v takom pomere, pre ktorý by mal tento poškodený ako svedok právo odoprieť vypovedať. Povedané zrozumiteľne, ide len o tie prípady, kedy podozrivý/obvinený je k poškodenému príbuzný v priamom rade (syn, vnuk, pravnuk, rodič, starý rodič, prarodič), súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Tento okruh osôb je zákonom presne určený a nie je možné ho rozširovať na osoby inak blízke (napríklad osobu, ktorej ujmy by obvinený cítil ako vlastnú).
- ak takým činom nebola spôsobená smrť alebo poškodeným nie je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.
Ak tieto podmienky sú splnené, trestné stíhanie bez výslovného súhlasu poškodeného je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.
Súhlas s trestným stíhaním musí byť daný policajtovi, alebo prokurátorovi písomne, alebo ústne do zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že udelenie súhlasu nie je možné predpokladať tým, že oznamovateľ/poškodený podali trestné oznámenie písomne, alebo ústne do zápisnice, ale musí ísť o osobitne vyjadrený prejav vôle.
Záver a odporúčanie advokáta
Stáva sa nám, obhajcom, že zastupujeme obvinených, ktorých vyšetrovateľ obvinil napríklad z trestného činu nebezpečného vyhrážania sa, kedy najčastejšie v rámci rodinnej hádky sa jeden druhému vyhráža zabitím. Ak tie okolnosti sú vážne, nie je výnimkou, že takéto osoby sú aj vzaté do väzby. Následne, keď emócie vychladnú, začne oznamovateľovi tento obvinený chýbať (najmä ak bol jediný živiteľ rodiny) a mylne si myslí, že vie stiahnuť trestné oznámenie. Následne poprú svoju výpoveď o tom, že by sa mal nebezpečne vyhrážať, čo je však problém, pretože hrozí vážne riziko trestného stíhania takéhoto oznamovateľa pre trestný čin krivého obvinenia.
Je preto veľmi podstatné nekonať zbrklo a vedieť si dostatočne vyhodnotiť následky právnych úkonov a radšej sa poradiť s advokátom.
