Výsluch obvineného, svedkov resp. znalcov predstavuje v trestnom konaní jeden z najčastejších dôkazných prostriedkov. Je preto kľúčové, aby výsluch prebehol zákonne. Jeden z prvkov zákonne prebiehajúceho výsluchu predstavuje dodržanie zákazu kladenia neprípustných otázok. Neprípustné otázky sú najmä:
- tie v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať (sugestívne otázky),
- klamlivé otázky (kapciózne otázky),
- otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z výpovede vypočúvaného,
- ktoré nedôvodne zasahujú do súkromia (okrem zisťovania pohnútky),
- ktoré sú nezrozumiteľné, a ktoré sa nekladú ohľaduplne.
Sugestívne otázky: „Pán svedok, boli ste v ten deň doma?“ Táto otázka už obsahuje odpoveď na otázku, kde bol/nebol svedok a navádza svedka odpovedať spôsobom akým to ne/vyhovuje pýtajúceho sa. Správne je sa pýtať: „Pán svedok, kde ste boli v ten deň?“. Svedok má sám odpovedať bez navádzania, kde sa nachádzal. Príklady sugestívnych otázok: „Už nič iné ste nepočuli kričať poškodeného, že?“ „videli ste s podozrivým aj vysokú ženu?“
Ak sa potrebujeme napr. dozvedieť, či obvinený riadil čierne auto značky BMW, ktorým prišiel na miesto činu (alebo nejaké iné), je potrebné sa najprv spýtať: „Ako ste sa dostavili na miesto činu“ (Pozor, táto otázka by bola prípustná len za predpokladu, že by z jeho predchádzajúcej výpovede obvineného, už vyplynulo, že sa nachádzal na mieste činu; inak by sme sa pýtali na niečo, čo sa má zistiť až z jeho výpovede, t.j. či sa nachádzal na mieste činu)… Obvinený by následne odpovedal. „Autom“. Ďalšia otázka by logicky bola: „Popíšte toto auto.“ Odpoveď by bola: „Bolo to BMW“, „Akej farby?“.
„Čierne“.
Ak by sme sa priamo spýtali: či obvinený prišiel na miesto činu v čiernom BMW, išlo by o neprípustnú otázku.
Kapciózne otázky sú otázky klamlivé, ktoré sa v praxi vyskytujú menej často, napr: „Viete sa vyjadriť, ako sa dostala vaša DNA na miesto činu?“ (žiadna DNA sa tam v skutočnosti nenašla).
Osobne vždy namietam otázky špekulatívne, ktoré často kladú vyšetrovatelia, napr.: „Pán obvinený, podľa vás, čo spôsobilo z Vášho pohľadu nehodu, k spôsobeniu ktorej ste sa priznali?“ Ide o špekulatívnu otázku, pretože technika jazdy patrí do sféry znaleckého skúmania, a to bez ohľadu na to, či sa k spôsobeniu nehody obvinený priznal.
Osobne namietam aj otázky, ktoré smerujú k niečomu, čo už vypočúvaný povedal, a teda sú duplicitné. Dôvod pýtania sa môže byť čisto z opomenutia, že vypočúvaný sa už k tomu vyjadril, ale môže ísť aj o taktiku a „skúšanie“, či vypočúvaný nevypovie inak. K takémuto potenciálnemu riziku treba zabrániť námietkou duplicitnej otázky.
Dôležité je namietať aj otázky, ktoré nesmerujú k predmetu veci. Ak je obvinený stíhaný za konkrétny skutok, otázky majú smerovať len k objasneniu skutočností dôležitých pre ustálenie tohto skutku, žiadneho iného skutku, alebo okolnosti, ktorá zjavne nevyplýva zo skutkovej vety.
Pri svedkoch, ak sa pýtajúci začne pýtať slovami: „Myslíte si, že…“, „Podľa vás…“ „Bolo by možné podľa vás, aby…“, bez ohľadu na znenie zvyšku otázky, je potrebné vždy otázku namietať, pretože smeruje k subjektívnym dojmom, názorom, resp. hodnoteniam, k čomu sa svedok nemá čo vyjadrovať.
V praxi je niekedy náročné pýtať sa prípustným spôsobom, ak smerujeme k cieľu zistiť nejakú konkrétnu skutočnosť, najmä, ak k tej súvislosti svedok, alebo obvinený nič nevypovedal. Môže byť tiež náročné v rýchlosti správne vyhodnotiť, či otázka je prípustná, pretože namietať je potrebné ihneď po jej vyslovení, aby vypočúvaná osoba nestihla začať odpovedať, pričom je námietku potrebné aj hneď odôvodniť, aby sa o jej prípustnosti mohlo rozhodnúť. Ak sa námietke vyhovuje, vypočúvaný nemusí odpovedať, ak je námietka zamietnutá, odpovedať musí.
