Mimoriadna popularita sociálnych sietí najmä u mladšej generácie rodičov je častokrát spojená so zdanlivo nevinným fenoménom, a to zdieľaním radostí v kruhu viac či menej širšej verejnosti. Zverejňovanie fotiek svojich detí rodičmi na sociálnych sieťach, alebo „sharenting“ (z ang. „share“ a „parenting“ t.j. zdieľanie a rodičovstvo) sa stal našou každodennou súčasťou, kedy rodičia deti priam monitorujú a ich vývoj skrz fotky zdieľajú (overshareniting). Takéto správanie sa rodičov nepredchádza úvahám o možných následkoch a potrebnej opatrnosti, pričom sú často výsledkom afektu sledujúceho jediný cieľ – byť populárny(ejší) s čo možno najväčším počtom „likeov“. Stať sa rodičom je určite bezkonkurenčný okamih v živote ľudí, avšak je súčasne spojený aj s rodičovskou zodpovednosťou. Na tú má dieťa od momentu narodenia právo, a teda spoločnosť, právo, ale aj samotné dieťa ju od rodičov oprávnene očakáva. Javí sa, že rodičia si dostatočne neuvedomujú, akému riziku sa vystavujú svojou ľahostajnosťou, keď fotky a iné prejavy (listy, obrázky a pod.) svojich detí bez uváženia uverejňujú. Cieľom tohto článku je poukázať, akým rizikám rodičia vystavujú vlastné deti pred tretími osobami (spolužiaci, pedagógovia, zamestnávatelia, obchodní partneri a pod.) a tiež načrtnúť akým, najmä právnym rizikám sa rodičia vystavujú od svojich detí za ich podľahnutie davovej psychózy sociálnych sietí.
Dieťa je dar, nie darček
Dnes je bežné zdieľať momentky cestovateľských zážitkov, naservírovaného jedla na tanieri, darčeky a predmety, ktoré majú potenciál lákať pozornosť okolia, alebo pod povrchnými zámienkami len prezentovať vlastný blahobyt. Pokiaľ takto zdieľaný obsah nezasahuje do sféry iných neprimeraným a nevhodným spôsobom, možno uzavrieť, že ide o slobodné rozhodnutie a výkon práv každého. Takéto právo každého má však svoje hranice, ktoré končia tam, kde začínajú práva a slobody iných. To platí tiež v kontexte zdieľania fotografií vlastných detí, kedy si rodičia dostatočne neuvedomujú, že deti, okrem práva na rodičovskú starostlivosť, majú aj právo na ochranu vlastnej osobnosti. Túto ochranu majú aj pred samotnými rodičmi, pretože deti nie sú len pasívne ľudské bytosti, s ktorými rodičia môžu manipulovať a doslova ich zneužívať na „mastenie si vlastného ega“.
Dieťa má právo na vlastné sebaurčenie, na zachovanie dôstojnosti, cti, a to už od momentu narodenia. Tieto prirodzené ľudské práva každej fyzickej osoby sa nadobúda naraz- narodením a trvajú do času, kým žijú. Z pohľadu ochrany osobnosti nie je žiadny rozdiel vo veku človeka. Je zlyhaním rodiča, ak si neuvedomuje, že dieťa má právo na vyjadrenie zreteľného NIE fotkám na sociálnych sieťach. Dieťa nie je darčekom, s ktorým je možné manipulovať, chváliť sa, fotiť a zverejňovať fotky bez toho, aby sa zasiahlo do jeho osobnostných práv. To, že dieťa nie je schopné pre svoj vek (zdravotný stav) vyjadriť svoj názor s takýmto zverejňovaním, neznamená, že toto právo dieťa nemá. Napriek tomu dochádza až k chorobnému vyhotovovaniu, šíreniu, či dokonca predávaniu fotiek vlastných detí. Povinnosťou rodiča je rešpektovať osobnostné práva dieťaťa a minimálne mu dopriať, aby sa samé rozhodlo, či a do akej miery chce svoje súkromie v budúcnosti zdieľať s inými osobami. Toto právo patrí výslovne dieťaťu a nie rodičom. Dieťa má právo svoj súhlas udeliť a rodič má povinnosť si súhlas vyžiadať. Prisvojenie si príležitosti manipulovať so súkromím bezbranného dieťaťa je zneužitím rodičovských práv. Uvedené neplatí len pre fotografie, ale aj rôzne kresby, písomností osobnej povahy, ktorými sú napríklad detské listy Mikulášovi, či Ježiškovi a pod. V tejto súvislosti si dovolím zájsť ďalej a tvrdiť, že aj jednoduchá detská kresba je forma prejavu dieťaťa osobnej povahy, ktorým sa dieťa vyjadruje a prezentuje, a je tak pod ochranou osobnostných práv rovnako ako denníky, poznámky a pod. Zverejnenie takýchto prejavov bez udelenia výslovného súhlasu je zásahom do osobnosti dieťaťa podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právny aspekt ochrany detí pred zverejňovaním prejavov osobnej povahy
Ochrana osobnosti je legislatívne vyjadrená tak, že: písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Nevyhnutnosť udelenia súhlasu osoby na použitie jeho osobných prejavov má niekoľko zákonných výnimiek (tzv. zákonné licencie), avšak medzi nich sociálne siete nespadajú.
Deti sú spôsobilé len na tie právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Prejav súhlasu je právny úkon, pretože spĺňa všetky náležitosti podľa zákona. Môže teda takýto súhlas dieťa udeliť? Častokrát sa nesprávne tvrdí, že maloletí nemajú (žiadnu) spôsobilosť na právne úkony. Nie je to pravda, pretože dieťa si celkom určite môže platne kúpiť lístok na MHD, či dokonca zriadiť závet pred notárom. Žiadny predpis neustanovuje zoznam úkonov, na ktoré je dieťa spôsobilé a vyhodnotenie tejto otázky je ponechané na posúdenie povahy právneho úkonu, o ktorý ide. Pri takomto hodnotení je potrebné vziať do úvahy aj to, či určitý právny úkon slúži na prospech maloletého, i keď toto hľadisko nie je jediným kritériom. Krajský súd v Ústí nad Labem konštatoval, že pre posudzovanie právneho úkonu maloletým je potrebné okrem iného tiež skúmať, či dôsledky uzavretého právneho úkonu nenarúšajú sociálny či majetkový status tohto maloletého. Vyspelosť detí v kontexte spôsobilosti na právne úkony sa neposudzuje individuálne, ale vždy objektívne, a preto nerozhoduje, či konkrétne dieťa je rozumovo vyspelejšie ako priemerné deti rovnakého veku. Vždy sa posudzuje konkrétna veková skupina maloletých.
Udelenie súhlasu na zverejnenie fotografií nie sú podľa môjho názoru žiadne maloleté deti spôsobilé platne urobiť. Povaha takéhoto súhlasu presahuje ich schopnosť posúdiť jeho následok. Svedčí tomu práve to, že ich nedokážu primerane posúdiť ani plnoletí zákonní zástupcovia, ktorí tieto fotky detí bezhlavo zverejňujú.
Kto má chrániť deti pred vlastnými rodičmi?
Slovenská republika je viazaná Dohovorom o právach dieťaťa z roku 1989 (ďalej len: „Dohovor“). Podľa čl. 16 Dohovoru žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju časť a povesť. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Dohovor pod dieťaťom rozumie každú ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.
Na Slovensku je ochrana pred neoprávneným zásahom do súkromného života regulovaná na ústavnej úrovni tak, že: každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pričom táto ochrana sa poskytuje „každému“ a rovnako.
Vynára sa otázka, ako sa má maloleté dieťa efektívne chrániť pred zverejňovaním jeho fotografií vlastnými rodičmi. Deti zastupujú priorite rodičia (príp. poručník). Vo veciach kedy by mohlo dôjsť hoci len k možnému rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa. Išlo by o kolíziu záujmov. V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Súdy poskytujú ochranu maloletým aj bez návrhu, ak zistia, že práva maloletých sú alebo môžu byť ohrozené, resp. porušené. Súdy vybavujú podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonávajú opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Na tento účel môže súd okrem iného, požiadať o vyjadrenie alebo o súčinnosť orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo iných fyzických osôb a právnických osôb. Inak povedané, dieťa, alebo ktokoľvek (príbuzní, susedia, škola) môže súdu zaslať podnet, aby súd konal a poskytol ochranu, napr. ustanovením kolízneho opatrovníka maloletému, ktorý bude toto dieťa v jeho najlepšom záujme chrániť pred neželaným správaním sa rodičov.
V súčasnosti (zatiaľ) nie je veľa prípadov, kedy by sa deti domáhali ochrany svojich osobnostných práv na súde voči vlastným rodičom pre zverejnené fotografie. Prvá generácia detí „sharenterov“ len práve nadobúdajú plnoletosť. Domnievam sa, že takéto súdne spory prinesie blízka budúcnosť, kedy deti dospejú a budú si hľadať uplatnenie v spoločnosti.
Podľa Zákona o rodine je rozhodovanie o veciach maloletých zverené zákonným zástupcom, ktorým sú primárne rodičia detí. Obaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletých detí, pričom tieto záujmy sú súdy a spoločnosť povinné prioritne brať do úvahy pri všetkých záležitostiach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Dnes je zatiaľ skôr pravdepodobnejšia situácia, keď jeden rodič nesúhlasí so zverejnením fotky dieťaťa druhým rodičom. Žiadny z rodičov nemôže bez súhlasu druhého rodiča takéto fotky zverejniť, resp. zverejniť ich v rozpore s prejaveným nesúhlasom jedného rodiča. Rodič, ktorého nesúhlas druhý rodič nerešpektuje, sa môže domáhať, aby súd rozhodol tak, že zakáže rodičovi zverejňovať prejavy osobnej povahy na sociálnych sieťach bez súhlasu druhého rodiča. Nie je vylúčené, že súd v súlade s ochranou oprávnených záujmov maloletých rozhodne tak, že zakáže úplne zverejňovať fotografie maloletých detí, bez ohľadu na prípadný súhlas a záujem oboch rodičov. Keďže súd postupuje v súlade s ochranou najlepších záujmov maloletých, nie je vylúčené, že túto ochranu poskytne nad rámec návrhu rodiča.
V súčasnosti si neviem predstaviť úspešný argument, ktorým by rodič obhájil pred súdom dôvodnosť uverejňovania fotografie vlastných detí na sociálnych sieťach.
Právo na ochranu osobnosti sa nepremlčuje, a preto sa deti môžu domáhať ochrany kedykoľvek. Zákon predovšetkým garantuje právo domáhať sa, aby rodič upustil od zverejňovania ďalších fotografií a aby bol povinný všetky zverejnené prejavy osobnosti odstrániť. Dieťa bude mať okrem iného právo žiadať aj primerané zadosťučinenie. Pre porovnanie, súdy v Taliansku a v Rakúsku už riešili žaloby detí voči rodičom. Napríklad v roku 2017 taliansky súd rozhodol v prospech žaloby dieťaťa a zaviazal matku 16 ročného dieťaťa zmazať všetky fotografie z Facebooku pod sankciou 10.000,- EUR za porušenie tohto zákazu. Obdobný prípad sa riešil aj v Rakúsku, kedy rodičia napriek neželaniu si dieťaťa takéto fotky zdieľali „len“ medzi ich 700 Facebook „priateľmi“, pretože oni považovali „za svoje právo tieto fotografie zdieľať.“
Ochrana osobnosti nevyžaduje existenciu úmyslu rodiča spôsobiť škodu. Znamená to, že rodič bude zodpovedať aj za svoju nedbanlivosť, dokonca aj vtedy, ak konal v tzv. dobrej viere (osobnom presvedčení), že jeho konanie neohrozuje záujmy dieťaťa. Inak povedané, rodič sa nebude môcť úspešne obhajovať neznalosťou následkov svojho konania, ani tým, že k žiadnej ujme nedošlo. Okrem toho, na vznik zodpovednosti postačuje, ak zásah do osobnosti je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nie len v samotnom porušení, ale v samotnom ohrození osobnosti. Súdy nebudú skúmať či konkrétna fotografia skutočne spôsobila škodu, bude stačiť aj hypotetické hľadisko.
Dieťa sa bude môcť domáhať, aby súd zakázal rodičom uverejňovať ďalšie fotografie, aby súd prikázal rodičom zverejnené fotky vymazať. Okrem toho, bude mať dieťa právo žiadať primerané zadosťučinenie, ktorým sa prioritne považuje morálna satisfakcia v podobe ospravedlnenia. V závislosti od okolností prípadu nie je vylúčené ani domáhanie sa priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Úvaha na záver
Rodičia by si mali a mohli uvedomiť, že vystavujú svoje deti nebezpečenstvu rôznych asociálnych jedincov, kyberšikane a iných nežiaducich dosahov na zdravý duševný vývin detí. Dovolím si tvrdiť, že prípadné právne následky sú neporovnateľne menej nebezpečné, ako riziko traumy pred spolužiakmi, pedagógmi. Neuvážené zverejňovanie fotografií môže poškodiť dieťa pri uplatňovaní sa v zamestnaní, alebo v spoločnosti. Je napr. bežnou rutinou zamestnávateľov si potenciálnych zamestnancov „preklepnúť“ na internete, a infantilné fotografie môžu dieťa znevýhodniť pred inými uchádzačmi. Hodnotový posun spoločnosti za uplynulé desaťročia poznačilo azda najviac sféru súkromia jednotlivca, kedy zdieľame o sebe až príliš veľa informácií. Bolo by ale vhodné zamyslieť sa, či pre ten „lajk“, alebo „koment“ sa oplatí ignorovať naše deti ako ľudské bytosti a stavať ich do roviny pekných predmetov.