V cirkevných dejinách je známy prípad z 9 stor. kedy pápež Štefan VI. prikázal vykopať telo 9 mesiacov zosnulého predchodcu – pápeža Formosa, ktorého nechal obliecť do pápežského rúcha, posadiť na trón a v rámci synody ho súdiť za priestupky proti cirkevnému právu, konkrétne aj za prijatie postu rímskeho biskupa, hoci už bol biskupom inej diecézy. Zosnulému Formosovi bol ustanovený obhajca, ktorý za neho odpovedal pri výsluchu na otázky. Po uznaní viny boli jeho rozhodnutia ex post et post mortem zrušené, jeho voľba za pápeža vyhlásená za neplatnú a mali mu byť odrezané prsty, ktorými žehnal.
Niektoré zdroje uvádzajú, že jeho telo bolo následne prezlečené do handier a pochované, následne opäť exhumované a údajne pohodené pri pobreží rieky Tiber. Tento proces je známy ako Synodus Horrenda (Synoda s mŕtvolou), ktorý sa stal v roku 897.
Moderná právna spoločnosť smrť považuje za právnu udalosť, s ktorou právne normy spájajú určité následky. Je možné teda viesť trestné konanie po smrti obvineného?
Trestný poriadok ustanovuje v § 9 ods. 1 písm. d), že trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu, kto zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Ide o jeden z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania, a súčasne podľa ust. § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, povinnosť prokurátora trestné stíhanie proti takejto osobe obligatórne zastaviť.
Uvedené je logické, keďže trestné konanie sa môže viesť výlučne proti tomu, komu bolo vznesené obvinenie.
Je však zaujímavejšie, že režim mimoriadnych opravných prostriedkov, presnejšie dovolanie a obnova konania, ako aj osobitné konanie po zrušení rozhodnutia nálezom Ústavného súdu SR, explicitne umožňujú pokračovať v trestnom konaní aj po smrti obvineného, výlučne v jeho prospech.
Podľa § 362c písm. c) Trestného poriadku, ak bolo nálezom ústavného súdu zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu len v prospech obvineného, neprekáža jeho smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
V rámci dovolacieho konania je explicitne ustanovené, že smrť obvineného alebo vyhlásenie obvineného za mŕtveho neprekáža uskutočneniu dovolacieho konania, ak dovolanie má byť alebo bolo podané v prospech obvineného. Ak také dovolanie podala osoba uvedená v § 369 ods. 5, písomný súhlas obvineného nie je potrebný. Ak sa v dovolacom konaní zruší napadnuté rozhodnutie, smrť obvineného alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho neprekáža vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Pri obnove konania Trestný poriadok výslovne vylučuje obnovu konania v neprospech obvineného, ktorý zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Ak však bola povolená obnova konania v prospech obvineného, tak podľa § 405 písm. c) neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Možno teda zhrnúť, že smrť obvineného v rámci trestného konania do právoplatného rozhodnutia vo veci má automaticky za následok zastavenie trestného stíhania, pretože zanikol subjekt, voči ktorému sa trestné stíhanie vedie. A keďže podozrenie zo spáchania trestného činu nie je možné postúpiť, ani dediť, je nevyhnutné v konaní nepokračovať a zastaviť ho, ak prebieha, prípadne ho ani nezačínať.
Iná je situácia v mimoriadnych opravných prostriedkoch, resp. v prípade, ak Ústavný súd nálezom zrušil rozhodnutie, ktoré smeruje v prospech de iure už právoplatne odsúdenej osoby. V takomto prípade je možné v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní pokračovať aj po smrti obvineného, ale len ak je mimoriadny opravný prostriedok podaný v prospech odsúdenej, prípadne aj zomretej osoby. To znamená, len vtedy, ak týmto opravným prostriedkom sa obhajoba alebo obžaloba snaží dosiahnuť priaznivejší výsledok, než aký bol pôvodne právoplatne dosiahnutý. V neprospech odsúdeného po jeho smrti mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie, obnovu konania) nie je možné iniciovať. Bez tohto inštitútu by právne nebolo možné rehabilitovať nespravodlivo, nezákonne právoplatne uznané osoby, u ktorých napríklad nové skutočnosti vyšli najavo až po ich smrti.
Máte otázky k trestnému konaniu alebo mimoriadnym opravným prostriedkom?
Ak riešite situáciu týkajúcu sa dovolania, obnovy konania alebo iných procesných otázok v trestnom práve, neváhajte ma kontaktovať na odbornú konzultáciu.
