Darovacia zmluva ako riziko?
Úvodom tohto príspevku sa žiada stručne pripomenúť základný rozdiel medzi darovacou zmluvou a kúpnou zmluvou. Ako to už z názvu vyplýva, kľúčový rozdiel je v odplatnosti, kde darovanie je zásadne bezodplatné a kúpa, je zásadne odplatný právny úkon (a to bez ohľadu na výšku, alebo formu odplaty).
Pomerne často sa stáva, že zmluvné strany uzatvoria medzi sebou formálne kúpnu zmluvu za neprimerane nízku cenu (1 EUR) napr. za predaj nehnuteľnosti, pretože sa domnievajú, že kúpna zmluva je „bezpečnejšia“ ako zmluva darovacia, pretože „darovaciu zmluvu možno napadnúť“.
Je potrebné stručne vysvetliť, že neexistuje žiadna viac, alebo menej napadnuteľná zmluva, a teda bezpečnejšia. Zmluvný typ si nevolíme podľa bezpečnosti, ale podľa potreby. Pod možnosťou „napadnutia“ darovacej zmluvy sa väčšinou odkazuje na zákonnú možnosť domáhať sa vrátenia daru v jednom konkrétnom špecifickom prípade.
A skutočne, predstierajúc právnu nekompetentnosť umelej inteligencii pri otázka „ktorá zmluva je bezpečnejšia“, AI uviedla, že „bezpečnejšia“ voľba je zmluva kúpna, práve s poukazom na jediný zákonný dôvod domáhania sa vrátenia daru, ako „únikovej cesty“, ktorá pri kúpnej zmluve nie je; ergo vyhodnotila, že je ľahšie napadnuteľná… No, nie je to tak.
Zákon
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“
Toto stručné ustanovenie vyvoláva mimoriadne náročné a dlhé súdne spory. Hoci sa to môže javiť ako jednoduché, pojem „hrubé porušovania dobrých mravov“ by sme sotva niekde našli zadefinované. Takže odkiaľ vedieť, či konkrétne správanie sa darcu už je, alebo ešte nie je takej intenzity, aby to mohlo byť vnímané ako hrubé porušenie? Určitú predstavu vytvorila súdna prax, pričom každý jeden prípad súd posudzuje individuálne.
Súdna prax
Je možné načrtnúť, že kvalifikované porušenie dobrých mravov hrubým spôsobom (t.z., schopné vyvolať následok vrátenia daru), nie je akékoľvek nevhodné správanie sa, ale len také, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 8Cdo/288/2019 sa uvádza: „Právo darcu na vrátenie daru nezakladákaždé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.“
Hrubé porušenie musí byť buď značnej intenzity, alebo dlhotrvajúce, sústavné porušovanie, a teda môže ísť napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, zanedbanie poskytnutia potrebnej pomoci, najmä, ak obdarovaný je rodina darcu a pod. Takéto správanie nemusí byť vyhodnotené ako trestný čin, alebo priestupok voči obdarovanému, alebo jeho rodine.
Už vyššie uvedené naznačuje, že ide o mimoriadne zložitý právny problém, pretože subjektívne vnímanie darcu nestačí, ale hrubé porušovanie dobrých mravov sa musí objektívne prejaviť navonok. Zjednodušene povedané, konkrétne správanie obdarovaného by muselo byť objektívne každému vnímané ako porušujúce dobré mravy. Subjektívny pocit darcu a jeho úsudok nerozhoduje (R 61/1997). Hodnotenie dobrých mravov vychádza z historicky nemenných a všeobecne akceptovaných pravidiel etiky a morálky, určujúcej slušnosť v medziľudských vzťahoch.
Nižšie uvádzam niektoré prípady, kedy súdy posudzovali tvrdené „hrubé porušenie dobrých mravov:
- Podanie trestného oznámenia na darcu bez ďalšieho nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným, ktoré sa nevyhnutne odvíja aj od posúdenia individuálnych okolností daného konkrétneho prípadu (R 8/2025),
- Manželská nevera, pri ktorej manžel znevážil dôstojnosť manželky a vystavil ju pre ňu neprijateľnému poníženiu je hrubým porušením dobrých mravov. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 137/2002), avšak nevera družky – obdarovanej voči druhovi – darcovi, počas obdobia, kedy bol obdarovaný vo výkone väzby Mestský súd Bratislava IV v konaní pod sp. zn.: B2-14C/170/2017 nepovažoval za porušenie dobrých mravov. Súd uviedol: „Súd má za to, že nie každá nevera môže byť považovaná za hrubé porušenie dobrých mravov. V danom prípade nešlo ani o manželov, ktorí majú zákonnú povinnosť si verní a ani u manželov nie je možné považovať neveru za hrubé porušenie mravov. V danom prípade by sa síce v súlade s morálnymi zásadami tiež vyžadovalo, aby si boli parteri verní, avšak v danom prípade, je potrebné aj správanie žalobcu, ktorý bol vzatý do väzby a následne aj do výkonu trestu odňatia slobody. Súd má teda za to, že žalobca protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený na trest odňatia slobody. Tým, že sám sa správal nielen v rozpore so zákonom ale tým pádom s dobrými mravmi, nie je možné považovať prípadnú neveru zo strany družky za konanie v rozpor dobrými mravmi. Spolužitím s iným mužom nijako neponižovala a nebola znevážená jeho dôstojnosť.“
- Ak obdarovaný využíva dar na márnotratný život, ktorý sa obdarovanému nepáči, toto nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Ak obdarovaný nežije alebo nevedie život v súlade s predstavami obdarovaného, toto nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Ak obdarovaný prestal komunikovať s darcom, došlo k ochladeniu citov, k odmeranému správaniu, uvedené nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Ak obdarovaný podal žalobu na súd voči darcovi, vedie voči nemu súdny spor, to ešte nie je samo o sebe hrubým porušením dobrých mravov, pretože ide o uplatňovanie práva, samozrejme za predpokladu, že vyvolaný spor nemá za cieľ šikanovať, alebo inak neprimerane vystavovať obdarovaného súdnym konaniam.
- Odopretie vstupu darcovi do nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené právo doživotného užívania, a neumožnenie výkonu tohto práva, predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, a to aj v prípade, že darca nie je úplne bez prostriedkov a môže bývať inde.
- Ak sa darca dostal do exekučného konania a vedie sa exekučné konanie, ktorým je ohrozený samotný predmet daru, nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Nevďačnosť darcu za dar nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Opomenutie životného jubilea darcu nie je hrubým porušením dobrých mravov.
- Fyzický útok na darcu, hrubé urážky na cti, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý je predmetom daru, sústavné odmietanie poskytovania výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný je hrubé porušenie dobrých mravov.
- Hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré spočíva v správaní sa obdarovaného, ku ktorému bol vyprovokovaný darcom nie je naplnením hrubého porušenia dobrých mravov spôsobilého úspešne sa domôcť vrátenia daru.
- Hrubé porušenie dobrých mravov zákonným zástupcom maloletého obdarovaného nie je spôsobilé úspešne sa domáhať vrátenia daru obdarovaným.
Záverom
Vrátenie daru nie je „nástrojom“, ktorým sa má prinútiť obdarovaný vrátiť dar, ak si darca darovanie rozmyslel. Nedôsledné posúdenie všetkých individuálnych okolností prípadu veľmi často smeruje k žalobe, kde darca neunesie dôkazné bremeno preukázania hrubého porušenia dobrých mravov a spor prehrá. Je preto viac než vhodné, aby sa žalobca, ktorý sa chce domáhať vrátenia daru radšej poradil s advokátom, ktorý by mu vedel vec posúdiť z právneho hľadiska, aby nedošlo k istému neúspechu v konaní spojeného ešte aj s vynaloženými nákladmi na úhradu drahého súdneho poplatku a prípadne aj náhrady trov právneho zastúpenia.
Ak zvažujete podanie žaloby na vrátenie daru, alebo naopak čelíte výzve na vrátenie daru, je dôležité posúdiť, či správanie obdarovaného skutočne dosahuje intenzitu „hrubého porušenia dobrých mravov“ podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
👉 Kontaktujte ma a dohodnite si konzultáciu, aby ste predišli zbytočnému súdnemu sporu a vysokým nákladom.
